Džbán rodiny Weissovcov

14/05/2018


Začiatkom 20. storočia boli viechy jedným z mála miest, kde bolo možné slobodne predávať víno. Väčšina vinárskych podnikov bola už v 14. storočí spravovaná nemeckými rodinami, ktorých pribudlo počas nemeckej kolonizácie na prelome 17. a 18. storočia. Jednou z týchto rodín boli aj Weissovci, po ktorých nám ostal tento krčah a obraz (naľavo vidíme Dávida Weissa, napravo Antóniu Weissovú). Vlastnili viechu na Mýtnej ulici v Bratislave. I keď Dávid Weiss zomrel na následky ruského zajatia po prvej svetovej vojne, viecha sa po založení ČSR a prisťahovaní Čechov tešila zlatému obdobiu – v harmónii sa tam niesol spev Slovákov, Čechov, Nemcov i Maďarov. Pamätníci spomínajú konkrétne prípady, kedy sa Čech „vzal okolo krku“ s Nemcom, ale na ďalší deň sa na seba už z diaľky smiali, Čech zdravil nemecky a Nemec volal: „Maucta, maucta.“ Iní zase spomínajú, že medzi kedysi rivalskými národmi nikdy nevideli vypuknúť roztržku.
Táto atmosféra však pominula s príchodom fašizmu a viechy začali po 2. svetovej vojne všeobecne upadať, a to najmä kvôli hromadnému deportovaniu Nemcov. Novým vlastníkom viechy sa stala ovdovená Antónia Weissová, ktorej v druhej vojne zomrel najstarší syn. Naviac kvôli komunistickému znárodňovaniu Weissovci stratili svoju viechu – poslednýkrát bola spomenutá v pohľadnici ich stáleho zákazníka a dobrého priateľa Jána Smreka 13. 8. 1958.

Šimon Achberger, Svätý Jur