Obraz od Josefa Hacara

09/05/2018


Príbeh predmetu ktorý Vám predkladám sa udial v Lošticiach, 35 km od Olomouca, známych v stredoveku podľa gotických pohárov a v súčasnosti ich chýr po svete roznášajú „Olomoucké syrečky“, ktoré sa jeden čas vyrábali aj na Slovensku. Loštice majú bohatú históriu so zaujímavými osobnosťami. Príbeh je o mojom prastrýkovi Josefovi Hacarovi, výnimočnom človeku, ktorého tvorivosť a záľuby v tej dobe boli nevšedné a hoci bol vážne chorý na tuberu, vo svojom okolí rozdával radosť a dobrú náladu. Narodil sa v Litovli, tretí zo štyroch detí Tomášovi a Matilde Hacarovej, rodenej Syrovátkovej, v roku 1901 na Josefa. Keď otec kúpil Loštický mlyn, z Litovle sa do Loštíc presťahovali v roku 1912. Tu Josef dokončil meštianku a viac už neštudoval. V rodine boli rozdelené povinnosti pre všetky deti. Bola to sústavná a ťažká práca.

Výnimočnosť Josefa Hacara spočívala v jeho viacerých priekopníckych záľubách. Napríklad jeho pátranie po historických, archeologických a kultúrnych poznatkoch ho priviedlo ku zberateľstvu rôznych predmetov už od mladosti. Súčasne sa venoval samo štúdiu. Do „Česko Moravské kroniky“ si vlepil zvláštne vydanie „Národních listů“ z 10. 9. 1914 s mapami bojísk 1. sv. vojny. Stal sa zberateľom v období minimálneho záujmu o ľudové umelecké predmety, v tom čase nazývané „ľudovky“. V mlyne si založil vlastné múzeum. Mal zbierku ľudového umenia väčšiu, ako v tom čase malo mestské Havelkovo múzeum v Lošticiach, založené v roku 1928. Tento jeho koníček ho priviedol aj sem, kde bol správcom múzea spolu so zástupcami všetkých Loštických spolkov. Súčasne sa od detstva zaujímal aj o výtvarné umenie. V obytnej časti tzv. Hacarovho mlyna si z miestnosti, kde žil, vytvoril ateliér s galériou svojich diel. S maliarskym videním na svojich obrázkoch maľoval romantické detaily krajiny, kde zachytil život na Hanej akoby od stredoveku nezmenený po začiatok dvadsiateho storočia. Josefov talent podedil jeho synovec a môj otec Hugo, všestranný umelec, ktorý ho rozvinul výtvarne aj s múzeom v celom dome a ja pracujem od vojenčiny len v múzeách a tiež amatérsky tvorím, ale na Slovensku.
Táto spomienka je vyjadrením vďaky a úcty našej spoločnej československej histórie.

Aleš Šilberský (prasynovec Josefa Hacara), Bratislava