História zhotovenia slovenskej zástavy

10/05/2018


Moja stará mama Ludovika (Lujza) Lacková (vydatá Pávová) narodená 4. 9. 1885 vo Vrbici , bola v lete roku 1918 v Luhačoviciach. V týchto kúpeľoch sa vtedy uskutočnili stretnutia českých politických vodcov a slovenských osobností spoločenského života.
Medzi českými účastníkmi bol aj Bohdan Záhradník, poslanec a bývalý minister ČSR.
Svojimi neohrozenými postojmi a rečníckymi vystúpeniami zaujal viacerých Slovákov tak, že sa plne oddali snu o budúcej slobode a samostatného štátu Čechov a Slovákov. V tejto situácii Lujza Lacková sľúbila, že ho pri jeho prvej ceste do Mikuláša privítajú slovenskou zástavou. Keď sa vrátila do Mikuláša, začala prípravy na vytvorenie zástavy. Nakúpila potrebný materiál v slovenskej firme v Ružomberku u Jozefa Houdeka, aby podľa jej svedectve nebola zástava zneuctená ani nákupom u neslovenských firiem. Na vyšívanie získala učiteľku Máriu Uličnú, neskôr sa krúžok vyšívačiek rozrástol. Kresby na výšivke zostavila pani Želmíra Holúbeková podľa originálnych slovenských výšiviek vypožičaných od slovenského výšivkového podniku Lipa z Turčianskeho Sv. Martina. Na zástave pracovali od septembra, najskôr len ako výšivka s ľudovým vzorom, po udalostiach, ktoré naznačovali zmenu politickej situácie začali urýchlene vyšívať aj československý štátny znak. Zástava bola pripravená na ľudové zhromaždenie zvolané Liptovským výborom Slovenskej národnej rady, ktoré sa konalo 8. 12. 1918. Konalo sa na námestí pred župným domom a na jeho balkóne sa vystriedali viacerí rečníci. Počas prejavu Andreja Hlinku priniesli Lujza Lacková a Mária Uličná zástavu, ktorú ružomberský farár Andrej Hlinka a evanjelický konsenior Juraj Janoška posvätili. Po jej rozvinutí z balkóna župného domu zarecitovala Lujza Lacková báseň P.O. Hviezdoslava K posviacke našej zástavy, ktorú napísal pri tejto príležitosti! Pod zástavou potom prisahalo vernosť československej republike dobrovoľnícke vojsko horného Liptova v počte 400 mužov a celé ľudové zhromaždenie.
Zástava bola neskôr používaná pri rôznych slávnostných príležitostiach. Dnes by sa mala zástava nachádzať v Liptovskom Mikuláši.

Použité pramene: 1/ List, svedectvo Lujzy Lackovej Pávovej pre Památník osvobození v Prahe z roku 1932
2/ Zdenko Ďuriška: Pálkovci – príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova SGHS 2013
3/ originálne foto: 2x

Eva Medelská, rod. Pávová, Bratislava