Rezolúcia zhromaždenia, ktoré sa konalo v Liptovskom Mikuláši 1. mája 1918, je politickou proklamáciou slovenskej politickej reprezentácie na sklonku prvej svetovej vojny.

Obsahuje aktuálne politické požiadavky, napr. uzavretie mieru, uznanie práva národov Rakúsko-Uhorska na sebaurčenie, zavedenie všeobecného rovného a tajného volebného práva, slobodu slova, tlače a zastavenie cenzúry slovenskej tlače. Po prvýkrát je tu verejne prednesená požiadavka slovenskej politickej reprezentácie vytvoriť spoločný československý štát.

Rezolúcia bola prednesená na ľudovom zhromaždení 1. Mája 1918 v Liptovskom Mikuláši, ktorého zvolávateľom bola slovenská sociálna demokracia. Rukopis rezolúcie po jej nadobudnutí do zbierok SNM podrobil historickej vedeckej analýze V. Zuberec. Podľa Zuberca autorom autentického štvorstranového konceptu rezolúcie bol V. Šrobár, slovenský politik, stúpenec politiky čechoslovakizmu a podporovateľ T. G. Masaryka. Rezolúcia bola korigovaná na prípravnej schôdzi 29. apríla 1918. Na redakcii a doplnkoch sa podieľal aj sociálnodemokratický politik J. Kusenda a tvorivo prispel aj J. Burian. Rukopis rezolúcie zakúpilo SNM v roku 1968 do zbierok vtedajšieho Historického ústavu SNM. Po vyhlásení rezolúcie za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1988 bol dokument zaradený do Archívu SNM.

Papier, atrament Slovensko, Liptovský Mikuláš, Máj 1918, 65/1968, H 2797

29/01/2019

Text: Tomáš Kavka


Charta 77 byla sepsána kritiky československého státního zřízení období normalizace jako dokument, který poukazuje na porušování mezinárodních dohod o občanských právech, kterou Československo přijalo na základě výsledků Konference o bezpečnosti a spolupráci v Evropě a která vstoupila v platnost v ČSSR v roce 1976.

Text Charty byl sestaven ke konci roku 1976 a 1. 1. 1977 představen a rozšiřován na veřejnosti s apelem na státní moc, aby dodržovala základní lidská práva. Text podepsalo do poloviny 80. let 20. století přes 1200 lidí, zajímavé je, že naprostá většina byla z českých zemí. Z počátku roku 1977 byl zveřejněn v mnoha západních novinách a režim na něj reagoval shromážděním, tzv. antichartou, kterou podepisovali v prostorech Národního divadla zejména českoslovenští umělci. Text poukazoval zejména mezi intelektuálními kruhy na postupnou korozi komunistické vlády.

Originál Charty 77 zabavený dne 6. 1. 1977 Státní bezpečností při pokusu doručit ho centrálním státním institucím, 1977, NM

Originál Charty 77 zabavený dne 6. 1. 1977 Státní bezpečností při pokusu doručit ho centrálním státním institucím, 1977, NM

Originál Charty 77 zabavený dne 6. 1. 1977 Státní bezpečností při pokusu doručit ho centrálním státním institucím, 1977, NM

Originál Charty 77 zabavený dne 6. 1. 1977 Státní bezpečností při pokusu doručit ho centrálním státním institucím, 1977, NM

Moje Československo – Scházení, rozcházení, míjení

Přední intelektuálové i aktéři historických milníků společných dějin Čechů a Slováků ve 20. století a zároveň osobnosti, které i dnes aktivně promlouvají do veřejného prostoru České republiky i Slovenska. Přijďte 29. 1. 2019 od 17.00 hod. do Nové budovy Národního muzea na první diskusní večer, který je součástí doprovodného programu k Česko-slovenské / Slovensko-české výstavě.

Hosté:

Martin Bútora (1944), sociolog, prozaik, pedagog, diplomat, spoluzakladatel Verejnosti proti násiliu (1989), poradce prezidenta ČSFR V. Havla a prezidenta SR A. Kisky, zakladatel Inštitútu pre verejné otázky.

Petr Pithart (1941), právník, politolog, vysokoškolský pedagog, politik, před r. 1989 aktivní disident, signatář Charty 77, autor politologických, historických a memoárových knih.

László Szigeti (1949), esejista, novinář, dramaturg, vydavatel, spoluzakladatel Maďarskej nezávislej iniciatývy a Verejnosti proti násiliu (1989), autor knižních rozhovorů s B. Hrabalem, M. Mészölyem a B. Bugárem.

Moderují: Michal Stehlík, Rudolf Chmel


Termín a místo konání: 29. 1. 2019 od 17.00 h, Nová budova Národního muzea, sál Sněmovny lidu
Vstup ZDARMA

28/12/2018

Text: Eduard Belušák


V roku 1959 bola vyhlásená verejná súťaž na novú 100-korunu. Profesionálny vojak František Heřman (1920–?) vyhotovil návrh počas vojenskej služby v Tábore a zaslal ho pod menom „Táborita“.  Z 38 návrhov však porotu neoslovil ani jeden. Na výstave súťažných návrhov v štátnej banke a taktiež v priemyselných závodoch a podnikoch si však Heřmanov návrh 100-koruny získal najväčšie sympatie návštevníkov a bol po drobných úpravách nakoniec realizovaný. O vyrytie sa postarali Jindra Schmidt, Jan Mráček a Ladislav Jirka. Bankovka bola tlačená v Štátnej tlačiarni cenín v Prahe, v rokoch 1964–1965 z kapacitných dôvodov v tlačiarni Goznak v Moskve.

Na líci sú zástupcovia robotníkov a roľníkov zobrazení vo vizionárskej pozícii a odhodlaní budovať socializmus. Na reverze je  zachytený pohľad na pražské Hradčany a Karlov most. Bola najdlhšie obiehajúcou bankovkou na našom území, platila v rokoch 1962–1993. Krátko pred novembrom 1989 bola daná do obehu 100-koruna od Albína Brunovského s portrétom Klementa Gottwalda. Obyvateľstvo ju odmietalo prijímať a zámerne ju poškodzovalo. V roku 1990 sa prestala tlačiť, bola stiahnutá z obehu a obnovila sa tlač predchádzajúcej Heřmanovej 100-koruny, ktorá bola kolkovaná aj pri menovej odluke v roku 1993. Vďaka svojej vizuálnej príťažlivosti je cenená medzi laickou verejnosťou, aj odborníkmi po celom svete.

Bankovka, 100-koruna, slovenský kolok, 1961, S 81469, SNM – Historické múzeum

Bankovka, 100-koruna, slovenský kolok, 1961, S 81469, SNM – Historické múzeum

Dňa 1. septembra 1992 o 22.26 hod. schválili poslanci Slovenskej národnej rady 114 hlasmi vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky. Tesne pred hlasovaním opustili rokovaciu miestnosť poslanci Maďarského kresťansko-demokratického hnutia a Spolužitia ako protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Proti zneniu ústavy boli 16 poslanci a štyria sa zdržali hlasovania.

O dva dni neskôr bola nová slovenská ústava podpísaná predsedom Slovenskej národnej rady Ivanom Gašparovičom a premiérom Vladimírom Mečiarom v Rytierskej sieni Bratislavského hradu.

Ústava Slovenskej republiky, 1992, MMH 5054, SNM – Múzeum národných rád v Myjave

Autorem zlaté medaile je sochař a medailér Josef Šejnost. Medaili vytvořil k tisíciletému výročí smrti sv. Václava, proto je na aversu medaile vyobrazen tento český patron. Na tak významné jubileum byly v roce 1929 připraveny velké oslavy a jednou z událostí mělo být otevření dostavěného chrámu sv. Víta na Pražském hradě. Tuto událost připomíná revers medaile. Medaile byla ražena ve zlatě, stříbře a bronzu. Zlatých medailí bylo vyraženo pouze kolem 180 kusů. Ty se vydávaly ve dvou ryzostech – 987 a 750. Medaile s puncem 750 se razily ze soukromého zlata a stříbra.

Medaile k dokončení stavby chrámu svatého Víta 1929 – avers (i. č. Au – K 987, Národní muzeum)

Medaile k dokončení stavby chrámu svatého Víta 1929 – revers

Diskusný večer k augustu ‘68, moderuje Michal Hvorecký

AUGUST `68

Pozývame vás na diskusný večer k udalostiam augusta 1968.

Pozvanie do diskusie prijali Dr. Peter Jašek z Ústavu pamäti národa, Dr. Marek Junek z Národního muzea v Prahe a Dr. Stanislav Sikora z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Moderátorom večera bude Michal Hvorecký.

Diskutovať budeme na témy politického kontextu Pražskej jari doma a v zahraničí, ohlasy kultúrnej obce doma a v zahraničí, dopad Pražskej jari na slovenskú a českú spoločnosť, osobnosti augusta 1968, rodinné príbehy a i.

Vstup na podujatie je voľný.

21. 08. 2018 o 17.30, SNM-Historické múzeum (Bratislavský hrad), 2. poschodie.

Diskusia je sprievodné podujatie Česko-slovenská / Slovensko-česká výstava.

Tvár a osobnosť Alexandra Dubčeka (1921–1992) sa spája s reformnými zmenami v Česko-Slovensku v januári až auguste 1968 známymi aj ako Pražská jar. Presvedčenie celoživotného komunistu výrazne poznamenala angažovanosť v straníckej rehabilitačnej komisii, ktorá na začiatku 60. rokov prehodnocovala politické procesy s komunistami z prvej polovice 50. rokov 20. storočia. Postupné uvoľňovanie v kultúrnych a vedeckých sférach (napr. historici otvorili rad dovtedy utajovaných tém), sa prejavilo aj v politike. Začiatkom roka 1968 bol A. Dubček zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ (Ústredného výboru Komunistickej strany Československej). Postupne bola zrušená cenzúra, povolené bolo verejné zhromažďovanie a spolčovanie. Túto „kontrarevolúciu“ zastavili vojská piatich armád Varšavskej zmluvy, ktoré v noci z 20. na 21. augusta 1968 obsadili Česko-Slovensko. A. Dubček bol odsunutý do úzadia spoločenského života. Do politického života sa vrátil po novembri 1989. Stal sa poslancom a predsedom Federálneho zhromaždenia.

Okuliare Alexandra Dubčeka, 90. roky 20. storočia, H 42950, SNM – Historické múzeum

Zmena trasy Československej električky

Dopravný podnik Bratislava a SNM-Historické múzeum informuje cestujúcu verejnosť, že od 4.8.2018 bude zmenená trasa historickej československej električky. Práve od tohto dátumu bude totiž vylúčená električková doprava na Špitálskej ulici z dôvodu výstavby zastávky „Mariánska“ smerom na Námestie SNP.

Nová trasa Československej električky:

Národné divadlo (bývala Jesenského) – Námestie SNP  – Obchodná – Radlinského  – Blumentál – Račianska – Gaštanový hájik – Račianska – Obchodná – Kapucínska – tunel – nábrežie – Mostová –Národné divadlo

Československý táborový deň na Bratislavskom hrade

Pozývame všetky deti na letný táborový deň na Bratislavskom hrade, ktorý sa bude niesť v znamení Československa. Deti spoznajú príbehy ľudí z Československa, zoznámia sa s dobovou architektúrou, zahrajú sa retro hry a možno zaznie aj nejeden diskotékový šláger.
 
Tábor je určený pre deti vo veku 7 – 14 rokov.
Kedy: 9. 8. (štvrtok) od 8:30 do 17:00
Kde: Bratislavský hrad
Cena: 20 Eur (zahŕňa obed a celý program)
Kapacita je obmedzená na 20 detí.
Deti môžete prihlásiť na hradpodujatia@gmail.com
V spolupráci s Priatelia Historického múzea o.z.